Keplerov teleskop po úprave spôsobu jeho používania po pokazení dôležitých komponentov úspešne funguje naďalej a nové ním zachytené dáta umožnili identifikovať ďalšiu novú exoplanétu.
Informovala o tom americká vesmírna agentúra NASA, ktorej teleskop patrí.
Keplerov teleskop vypustený v roku 2009 hľadá planéty na základe zatieňovania ich hviezd preletom planéty pred hviezdou z pohľadu teleskopu, spôsobujúcim tak zníženie teleskopom nameranej intenzity hviezdy. Dva prelety umožňujú vypočítať dobu obehu, tri prelety ju umožňujú potvrdiť dvomi meraniami.
Na svoju činnosť vyžaduje Kepler presné a stabilné zacielenie na zvolenú časť oblohy, ktoré zabezpečovali štyri tzv. reakčné kolesá, komponenty používané pre natáčanie teleskopu pomocou zotrvačníka a elektromotora vďaka zachovávaniu rotačného momentu. Pre správnu funkčnosť sú potrebné minimálne tri, v roku 2012 sa pokazilo ale prvé a v máji 2013 druhé.
S dvomi reakčnými kolesami nebolo možné teleskop ľubovoľne otáčať a tak stabilizovať, pričom najväčším vplyvom spôsobujúcim vychyľovanie je tlak fotónov slnečného žiarenia dopadajúcich na solárne panely. NASA ale na konci minulého roka našla takú orientáciu teleskopu, pri ktorej tento tlak pôsobí rovnomerne na povrchu a teleskop bude možné stabilizovať práve pomocou tohto tlaku a dvoch reakčných kolies. Teleskop stabilizovaný takýmto spôsobom testovala na začiatku roka, pričom práve analýza dát z februára odhalila novú aktuálne oznámenú planétu HIP 116454b. Planéta má 2.5-krát väčší priemer ako Zem, okolo svojej hviezdy obieha veľmi blízko s dobou obehu len deviatich dní a nachádza sa vo vzdialenosti približne 180 svetelných rokov od nás v smere súhvezdia Ryby. Objavená planéta už bola potvrdená aj meraniami spektrografom HARPS-North na Kanárskych ostrovoch.
Nový spôsob použitia teleskopu, ktorý NASA označuje ako misiu K2, má svoje limity oproti plnohodnotnej funkčnosti. Podľa skorších informácií spôsob jeho stabilizácie limituje časti oblohy, na ktoré môže byť teleskop nasmerovaný, a planéty s akou periódou obehu je schopný detekovať. Vždy je totiž nasmerovaný cca paralelne s obehovou dráhou, pričom každých 83 dní sa do jeho zorného poľa dostáva Slnko a musí byť otočený o cca 90 stupňov. Jednotlivé pozorovacie periódy novej misie K2 tak trvajú cca 75 dní.
Podľa minuloročných testov sa tiež mierne zhoršila stabilita teleskopu a vytvorené snímky sú o niečo menej kvalitné ako u plne funkčného teleskopu, evidentne sú ale na základe aktuálnych informácií dostatočné pre objavovanie ďalších nových planét.