História plemena Československý vlčiak
V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSR uskutočnil v chovateľských staniciach pohraničnej stráže ( PS ) biologický pokus kríženia nemeckého ovčiaka (NO) a karpatského vlka. Cieľom tohto kríženia bolo získať služobných psov pre potreby československej pohraničnej stráže. Predpokladalo sa, že „priliatim“ krvi vlka do krvi NO sa dosiahne u psov vyššej odolnosti, vytrvalosti a ostražitosti, ktorá bola požadovaná k zabezpečeniu západnej hranice vtedajšieho Československa. Pokus bol zameraný na zistenie niektorých otázok medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, z hľadiska dedičnosti, biometrie, fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a krížencami. Taktiež sa mali sledovať otázky vytvárania kladných a záporných podmienených reflexov, procesy podráždenia a útlmu, endogenná aktivita, sociálne chovanie sa a jeho zmeny počas života zvieraťa. Keďže projekt sa mal realizovať vo viacerých chovateľských staniciach PS v Čechách a na Slovensku, spracovaním projektu bol poverený pplk. Ing. Karel Hartl, náčelník služobnej kynológie PS. Za realizáciu tohto projektu na Slovensku bol poverený mjr. František Rosík, ktorý bol kynológom Bratislavskej brigády PS. Projekt sa začal realizovať v roku 1957. Po pripustení karpatskej vlčice BRITY, ktorá pochádzala z polesia Palota na východnom Slovensku, psom NO CÉZAR z Březového háje, sa narodili 26.05.1958 prví kríženci v chovateľskej stanici PS Libějovice. Z piatich narodených šteniat / 1 pes a 4 sučky / boli na ďalšie kríženie použité sučka F1 BETY, ktorá bola použitá v chovateľskej stanici Libějovice a sučka F1 BERTA, ktorá bola prevezená na Slovensko a použitá v chovateľskej stanici PS Šamorín. Ostatné krížence zostali v Čechách.